Ako Archimedes lode podpaľoval

Archimedes je známy hlavne pre formuláciu archimedovho zákona. Ten vynašiel, keď mal za úlohu zistiť, či je kráľovská koruna z pravého zlata alebo zo zliatiny zlata a olova. Aby mu to docvaklo, musel sa okúpať a v ten moment to jeho mozog dal dokopy. Na celé Syrakúzy začal bľačať „heuréka!“ A on bol slávny.

Legenda hovorí, že dokonca vymyslel dômyselnú zbraň proti dreveným rímskym lodiam. Zrkadlo, alebo skôr systém zrkadiel, ktorými ich podpaľoval. Ale ako? Už vtedy bolo známe, že slnečné lúče dopadávajú na Zem navzájom rovnobežne. Ani nie rozbiehavo, ani nie zbiehavo. Je to dané veľkosťami Zeme a Slnka a ich vzájomnou vzdialenosťou.

Zároveň boli starí Gréci úplne paf z kužeľosečiek, teda z kriviek, ktoré vzniknú rezaním kužele: kružnica, elipsa, parabola, hyperbola. Práve parabola bola kľúčom k zostrojeniu zrkadla ako zbrane.

O parabole sa už vtedy vedelo, že má jedno ohnisko. To je miesto, kde sa sústredia všetky lúče, ktoré do paraboly cestujú rovnobenžne s osou symetrie.

Na zostrojenie takej zbrane stačilo urobiť pár výpočtov, ktoré loď očakávali v ohnisku. Ak predpokladáme isté zakrivenie paraboly, vieme, kde má ohnisko a kde teda musí byť loď, aby ju slnečné lúče vedeli trafiť.

Vyrobiť však jednu súvislú odrazovú plochu by stálo dosť veľa námahy. Navyše, mala by ohnisko stále v tom istom bode a taká zbraň by bola v zásade neužitočná, nakoľko je malá šanca, že loď bude plávať práve cez ohnisko. Namiesto toho stačilo vyrobiť dostatočné množstvo menších zrkadiel, ktoré sa dali rozmiestniť pozdĺž parabolickej krivky v prípade potreby tak, aby sa ohnisko variabilne posúvalo tam, kde je loď.

Funkčnosť takej zbrane je otázna, nakoľko neexistujú konkrétne dobové zázname o jej použití. Avšak stojí za úvahu urobiť takýto experiment v kontrolovaných podmienkach. Ak sa na niečo také odhodláš, budem rád, ak mi dáš vedieť o výsledku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *