Hovorí sa, že niektorí ľudia sa nedokážu nič naučiť. Najnovšie vedecké poznatky v oblasti schopnosti mozgu učiť sa však dokazujú opak. Nauč sa čokoľvek na akejkoľvek úrovni. Toto pojednanie o obsahu knihy Limitless mind od Jo Boaler ti prezradí, ako sa učiť vysoko efektívne.
Kniha je rozdelená na 6 častí, ktoré autorka (matematička, učiteľka, vedkyňa) označuje za 6 základných kľúčov k úspechu v učení matematiky (a čohokoľvek iného). Uvediem ich tu v rovnakom poradí, ako v knihe a skúsime si ich priblížiť viac prakticky, ako sa ich snažím aplikovať do hodín matematiky.
Šesť kľúčov
- Neuroplasticita mení všetko
- Prečo musíme milovať chyby, tápanie a zlyhania
- Zmeň myslenie, zmeníš realitu
- Prepojený mozog
- Rýchlosť nehrá úlohu, flexibilita je podstatná
- Spolupráca podporuje hlboké vzdelanie
Knihu si nebudeme rozoberať tak, ako je to zvykom pri recenziách. Urobím tu výcuc múdrostí, ktoré som si z nej vypísal a okorením ich (občas) svojou skúsenosťou alebo niečím praktickým. Pripomínam len, že tieto poznatky, ktoré sa teraz dozvieš, sú esenciou potvrdených vedeckých bádaní.
Nekonečné množstvo inšpirácií
Naučená nechuť z matiky aktivuje rovnaké centrá v mozgu, ako strach z hadov a pavúkov.
Môžem potvrdiť. Sleduj (ak si učiteľ) svoje deti pri matike, daj im urobiť dotazník. Ak nie si učiteľ, svojim vnútorným hlasom si daj sebe niečo spočítať. Napríklad výšku peňazí, ktoré preplatíš pri pôžičke. Aký máš pri tom pocit? Alebo stačí, ak si spomenieš na tie skvelé zážitky z hodín matiky. Aké to je?
Mozog je plastický a dokáže sa meniť. Tréningom sa zvyšuje aj inteligencia a schopnosť riešiť matematické problémy.
Áno áno. Áno a ešte raz áno. Len treba poctivo a systematicky makať. Ak si môj žiak (a ja tvoj učiteľ), tak preto ti posielam úlohy, ktoré vyžadujú viac mozgovíého úsilia, ako imitácií kalkulačky. Budeš inteligentnejší.
Nehodnotiť človeka, ale to, čo urobil v pozitívnom duchu.
Veľakrát je hodnotený samotný žiak, nie výsledok jeho práce. Tomu sa snažím zamedziť kriteriálnym hodnotením. Ak splní alebo nesplní kritériá, podľa toho má známku, alebo nie je hodnotený.
Vždy, keď sa učíš, tak mozog formuje nové neurónové spojenia alebo prepája už tie, čo existujú. Vymeň vo svojom presvedčení myšlienku fixnej schopnosti sa učiť za myšlienku, že každý je na ceste za rastom myslenia.
Ver tomu, že v každom veku sa dokážeš niečo naučiť. Vždy, neustále.
Školy, ktoré nedelia študentov podľa schopností na tie lepšie a horšie triedy/skupiny, ale pomiešajú ich náhodne, majú lepšie výsledky.
Nuž. Toto si musia vziať k srdcu riaditelia škôl. Odkáž im to.
Je nemožné žiť bez zlyhania.
Odporúčam vytlačiť veľkým písmom na papier ako plagát a prišpendliť na nástenku. Jeden taký som pre teba pripravil. Sťahuj tu.
Dar na matiku neexistuje. Kto tomu verí je odsúdený neuspieť v matematike, lebo odmieta ťažkosti, ktoré ho zastavia vo viere, že musí všetko vedieť vždy a na 100%. Lebo tento „dar“ pokladá za vlastnosť, že sa nikdy nezasekne. A preto taký človek zlyhá.
Sleduj seba i okolie. Ono to tak naozaj je. Zbav sa tejto falošnej viery a tvoja inteligencia bude rásť ako vírusová nákaza v spoločnosti.
Úspech prichádza po tvrdej práci, nie z talentu.
Tak makaj.
Čas robenia chýb a tápania je najlepší čas, kedy mozog rastie. A rast mozgu má priamy súvis s učením sa nových vecí.
Tak prečo tak veľa učiteľov dáva zlé známky za chyby, keď tie sú jasným ukazovateľom toho, že žiak je na hrane svojich vedomostí, a práve vtedy sa niečo nové učí?
Keď robíš chyby, tvoj mozog je aktívnejší, ako keď chyby nerobíš.
Treba niečo dodať? Pre kolegov učiteľov: využi to v prospech žiakov.
Aby študenti rástli, potrebujú riešiť úlohy – výzvy na hrane ich vedomostí.
Nedávaj im, ak si učiteľ, zadania, ktorým rozumejú na 100%. Tvoj predmet ich bude nudiť. Pamätáš na také tie výzvy, že chápeš ich zadaniu, no nepoznáš hneď riešenie, ale mozog ti nedovolí odísť, kým ich nevyriešiš? Také vymýšľaj a študentom dávaj.
Učenie vyžaduje čas.
Nikdy sa pri učení neponáhľaj. Viem, že na časovo obmedzenej písomke to je ťažké, ale to nepokladám za učenie. Učenie prebieha, ak si v pohode, nie v strese.
Keď učiteľ namodeluje hodinu na malé ľahké kroky, študenti sa netrápia, ale ani sa nič nenaučia.
Treba niečo dodať?
Matematika je vyučovaná nesprávne, ak učíme len vzorce a výpočty.
A čo sa študenti učia v škole na matike? Vzorce a výpočty. Niet sa čo diviť, že matika nikoho nebaví. Taký človek nikdy nezažil radosť z matematického objavovania.
Časovo obmedzené matematické testy môžu za hnev voči matematike.
Rozumný termín má zmysel, tu hovoríme o testoch obmedzených na 45 minút, alebo o bájnych 5–minútovkách. Mozog vtedy zapína stresové centrá zodpovedné za únik alebo útok a absolútne vypne centrá mozgu zodpovedné za učenie a premýšľanie. Čo potom taký test spôsobuje? Nič dobré.
Ešte to doplní ďalší citát.
Keď deťom dávate časové testy, zažívajú stres, pracovná pamäť je znefunkčnená a mozog nemá prístup k matematickým faktom.
Ja som to hovoril!
Rýchlosť v matematike nie je dôležitá.
Potvrdí 512 z 9 matematikov, lebo…
Matematici myslia pomaly a hlboko.
Poďme ďalej na ďalšiu perlu z knihy.
Keď máš pocit, že je to ťažké, tvoj mozog rastie.
Je to preto, lebo sa vtedy veľa mýliš, robíš mrte chýb a zlyhávaš.
Omyly rastú tvoj mozog.
A deje sa to celý život. Nevyhováraj sa na vek. Ale hlavne, nebuď alibistom, že už nemáš na niečo vek, lebo sa nedokážeš nič naučiť.
Je lepšie nechať deti trápiť sa (v zmysle úloh), ako ich pred trápením chrániť. Vedie ich to k lepšej budúcnosti.
Taký ten pocit, také nepríjemní nutkanie pomáhať, má každý učiteľ (a rodič) v sebe. Potlač to v tej správnej chvíli. Škola a teplo domova je dosť bezpečné prostredie na to, aby si mohol/la nechať študentov/deti potrápiť sa nad riešením akejkoľvek úlohy.
Keď zmeníme našu vieru, naše telá a mozgy sa fyzicky zmenia tiež.
To bolo pre mňa dosť šokujúce, aj keď tušenie tam bolo. Po istom čase to cítiť. Je to dokázaná vec.
Chyby sú produktívne pre mozgovú aktivitu a rast.
Čo tie štvorky a päťky, čo dávaš žiakom, keď zlyhajú? Nemyslíš, že ich to brzdí? A teraz niečo pre študentov:
Ak uveríš, že sa učíš produktívne, naučíš sa viac.
Uver!
Nálepka, „si múdry“, vedie deti k výberu ľahších úloh/zadaní. Žiadosť „tvrdej práce“ vedie k výberu ťažších zadaní.
Keď ako učiteľ dáš žiakom možnosť výberu náročnosti úloh, nielen, že výučba bude individualizovaná, ale umožňuješ tak študentom prekonávať vlastné limity.
Ak sa niekto vyhovára, použi slovko ZATIAĽ.
— Neviem to, lebo tomu nerozumiem.
— Zatiaľ tomu nerozumieš
— Nedokážem to vyrátať, je to pre mňa ťažké.
— Zatiaľ to je pre teba ťažké.
Atď. Azda vidíš zmysel toho slovka.
Neurónové siete a učenie sú optimalizované, keď posudzujeme idey z rôznych uhlov pohľadu.
Keď učíš deti len rátať počty a vzorce, tak neurónová sieť v mozgu študenta bude menej funkčná, ako keď úlohy otvoríš a rozšíriš o vizualizáciu.
Snaha je kľúč k úspechu študenta, ale nie je jediný. Študenti potrebujú skĺbiť nové stratégie a vidieť vstupy od ostatných, ak sa trápia.
Snažiť sa a pýtať sa.
Riešenie matematických problémo aktivuje vizuálne centrá v mozgu ⇒ problémy je nutné tlačiť do vizuálnej reprezentácie – tvary, grafy, tabuľky, obrázce.
Bez vizuálnej reprezentácie si zatváraš dvere k lepšiemu pochopeniu matiky.
Memorovači vedia byť úspešní používaním učiteľových metód, často však bez akéhokoľvek porozumenia.
Pripomína ti to niekoho?
Ak sa študenti učia metódy, fakty a algoritmy naspamäť skôr, ako im rozumejú, nerozivnú si schopnosť vnímať čísla flexibilne.
Vyskúšaj si to sama/sám. Najprv si to predstav v hlave a potom to nakresli. opováž sa to vypočítať hneď. Sleduj svoje myšlienky, ako ten výpočet v hlave prebieha. Zavri oči, spomaľ a sleduj, čo robí tvoja hlava. Ako počítaš 18×15? Nakresli si to. Nepočítaj. Skús to. Bež si po kus papiera a pero. Ja počkám.
Spájanie s ľuďmi a myšlienkami vylepšuje nervové spojenia a učenie.
Nesnaž sa robiť všetko sama/sám. Mimo školu, v práci, doma, hocikde na nič nebudeš len ty. Vždy si dakoho zavoláš, požiadaš dakoho o pomoc, … Vždy. Ver mi. Zažil som to. Iba v škole to mnoho učiteľov núti robiť žiakov a študentov.
Lepšie výsledky dosahujú študenti, ktorí na pridelených úlohách spolupracujú v skupinách, ako tí, čo sa ich snažia vyriešiť osamote a samostatne.
Ak sedíš doma, zavolaj si so spolužiakom a riešte veci spoločne. Už len to pomôže.
Spolupráca vytvára spojenia medzi rôznymi myšlienkami.
Treba niečo dodávať?
Študenti v triedach zložených z imigrantov dosahujú lepšie vedomostné skóre.
To je dané tým, že rôzne kultúry vidia veci inak a vďaka tomu prispievajú k ich hlbiešmu pochopeniu, lebo ukazujú veci z rôznych nepoznaných pohľadov.
Ak robíš veci inak, budú ťa kritizovať.
Priznám sa, že toto mi je dosť blízke. Od prapočiatku mojej internetovej existencie sa potýkam s ľuďmi, ktorí kritizujú to, čo robím. Či už v dobrom, alebo zlom. Ver alebo nie, posúva ma to dopredu. Rob veci inak, think different.
Je hodnotné mať rôzne idey riešení.
Veľmi hodnotné. Moji študenti často riešia veci zásadne rôzne a sú nutení okolnosťami o tom medzi sebou debatovať. Mojou snahou je ich zmierovať, ak je to príliš ostré (matematická hádka), ale je to príjemný pocit, také dačo zažívať.
Ľudia s rastovým myslením (vnímajú chyby pozitívne, ako hodnotnú cestu k úspechu) sú menej agresívni.
Agresívny býva väčšinou človek, ktorý sa bojí zmeny (chyby) a mozog ho v tejto stresovej situácii automaticky dostáva do stavu úniku alebo útoku (agresia).
Je nutné sa zbaviť presvedčenia, že si nájmúdrejší a tvoju myseľ to oslobodí.
Skús to, nebráň sa. Chvíľu sa budeš cítiť nekomfortne, ale zvykneš si. A zrazu to príde.
Učiteľ sa nemusí báť pomýliť sa. Získava tak reálnosť a ukazuje, že robiť chyby je v poriadku.
Stáva sa aj mne. Bežne. Snažím sa to využiť v prospech odbúravania strachu z robenia chýb.
Požiadaj svoje deti, aby ťa niečo naučili. Bude ich to baviť, budú hrdé a bude ich baviť učiť sa.
Nechaj svojich žiakov, ak si učiteľ, vysvetľovať veci. Spolužiakom, tebe, komukoľvek.
Ľudí vnímaj ako spolupracovníkov, nie ako súťažiacich.
Ak niekto niečo vie viac, ako ty, vnímaj to pozitívne tak, že sa od neho môžeš niečo naučiť a potiahne to aj teba. Dopredu.
Učenie je sociálne, nie individuálne.
Každý učiteľ zapísať na čelo zrkadlovo. Akákoľvek spolupráca v škole je viac, ako prospešná na to, aby každý žiak mohol napredovať.
Celá matematika je o komunikácii a zdôvodňovaní.
Áno, áno. Je, je. Máš argument na obhájenie tvojej metódy? Sem s ním. Bez hanby.
Demotivovaný študent je preto demotivovaný, lebo v minulosti ho ktosi presvedčil, že nemôže byť úspešný (v matematike, v dačom).
Každý môže byť. V niečom. V čomkoľvek.
Ďakujem za pozornosť.
Pridaj komentár