Prečo je málo žien v technických odboroch a ako to zmeniť

Je to vcelku jednoduché, no vyžaduje to dlhodobú prácu už na základných školách. Hlavne na matematike.

Vyžaduje to prácu rodičov všetkých dievčat i učiteľov, ktorí ich učia. Jo Boalerová v knihe Matematické cítenierozoberá mnohé výskumy ohľadom matematiky a postavenia človeka v spoločnosti.

Výskumom sa zistilo (Good, Rattan aDweck, 2012), prečo ľudia ostávajú alebo neostávajú študovať matematiku. Skrýva sa za tým pocit spolupatričnosti. Inak povedané, ako sa cítia byť členmi matematickej skupiny a ako sú prijímaní do tejto skupiny jej autoritami.

To, aký silný pocit spolupatričnosti mal dotyčný žiak/študent/človek, predpovedalo, či sa v budúcnosti bude zaoberať matematikou.

Výskumníčky potom zisťovali, ktoré dôvody stoja za slabým pocitom spolupatričnosti. Sú dva a celkom šokujúce:

Cit pre matematiku je vrodená a nemenná schopnosť.
Ženy sú považované za menej schopné, ako muži.

Tieto dva dôvody vplývajú totiž hlavne na dievčatá, u chlapcov sa neprejavujú takmer vôbec. Z toho dôvodu sa dievčatá venujú matematike menej a majú z nej horšie známky.

Výskumníčky ďalej zistili, že dievčatá, ktoré mali silnejší pocit spolupatričnosti, čiže vyššie spomínané dôvody neboli prítomné v prostredí ich štúdia, sa matematike ostali venovať aj v neskoršom veku.

Keď sa dievčatá stretávajú s tvrdením, že v matematike sa dá zdokonaľovať, a že neexistuje cit alebo talent na matematiku, tak tieto dievčatá dosahovali rovnaké výsledky, ako chlapci.

Intelektuálny piedestál postavený na vode

Ďalším problémom matematiky vyučovanej na školách je jej intelektuálny piedestál. Učitelia majú tendenciu hodnotiť rýchlosť a výkon, nie hĺbavé premýšľanie. Matematika nie je nikdy o rýchlosti, ale o výsledkoch. Výsledky vždy prídu po hĺbkovom rozobratí problému, nie po rýchlom aplikovaní naučených metód bez premýšľania.

Napriek tomu ľudia, ktorí dokážu všetko rýchlo a správne vypočítať sú pokladaní za múdrejších a inteligentnejších. V skutočnosti to tak ale nie je.

Matematika totiž nie je náročná, len je vyučovaná ako nedostupný predmet.

Preto, ak chceme viac dievčat v IT (a bolo by to žiadúce), zmeňme svoj prístup k vyučovaniu matematiky a pýtajme sa učiteľov a riaditeľov škôl nepríjemné otázky:

Ako zadávate úlohy?
Prečo si myslíte, že dievčatá sú v matematike slabšie, ako chlapci?
Prečo hodnotíte rýchlosť výpočtov?
Prečo majú žiaci nad sebou časový tlak?
Prečo nehovoríte deťom, že každý sa vie čokoľvek naučiť, pokiaľ má na to dostatočný priestor?
Prečo robíte z matematiky jediný a najsprávnejší predmet?
Prečo nedávate rovnakú možnosť všetkým skúsiť aj náročnejšie úlohy?
…

Prílišné náhlenie sa po výkonoch totiž vedie k slabým výsledkom a nezáujmu.

Prepadávanie je nežiadúce

Opakovanie toho istého ročníka/predmetu dáva žiakovi pocítiť, že v niečom nie je dobrý a nemá šancu sa zlepšiť. Výskumy ukazujú, že sa aj napriek snahe o opakovanie, nezlepší, možnože sa ešte aj zhorší. Ak chceme, aby sa niekto zlepšoval, musíme ho ťahať dopredu aj napriek tomu, že v jednej z oblastí nevyniká. Všetko sa dá naučiť, len k tomu každý dôjde v inom čase.

V jednom výskume (Boaler, 2002a) sa skúmali dve školy, ako pristupujú k rozdeľovaniu žiakov k záverečným testom. Na jednej škole rozdelili žiakov na dve skupiny, z ktorých jedna dostala ľahký a druhý ťažký test. Všetci sa naň pripravovali rovnako. Keď jedna skupina zistila, že dostane ľahší test, vzdali sa.

Druhá škola urobila opak. Okrem toho, že všetkých pripravovala rovnako, všetkým dali rovnako ťažký test (ten ťažší). Výsledky prekvapili všetkých. Počet žiakov s hodnotením medzi A až C (1 až 3) stúpol zo 40% na 90%.

Dievčatá chcú vedieť viac, ako chlapci

Vo výskumoch (Boaler, 2002a; Zohar a Sela, 2003) sa ukázalo, že dievčatá chcú vedieť viac, ako chlapci. Túžia ísť viac do hĺbky, čo však predmet matematika vôbec neponúka. Dievčatá chcú poznať podstatu, prečo tie metódy fungujú tak, ako fungujú, odkiaľ pramenia a ako zapadajú do širšieho kontextu. Nechcú ich len slepo aplikovať.

Na matematike sa však dnes väčšinou používa povrchný prístup, ktorý zamedzuje hlbšiemu poznaniu a preto majú dievčatá horšie výsledky. To sa nakoniec odráža aj do záujmu o ďalšie pokračovanie v tomto a príbuzných predmetoch. Nakoniec sa u dievčat rozvinie strach z matematiky (väčší, ako u chlapcov), ktorý zastaví ich myslenie natoľko, že akékoľvek snaženie vzdajú.

Paradoxom je, že túžba po hlbšom poznaní je dôležitým predpokladom študovať vyššiu matematiku, vedné disciplíny či strojárstvo v neskoršom veku. Práve študenti, ktorí chcú ísť do hĺbky poznania (a sem patrí väčšina dievčat), majú vyššiu šancu uspieť v technických odboroch.

Avšak spôsob vyučovania matematiky odrezáva dievčatá od možnosti smerovať tam, kam prirodzenie patria. Do povolaní, kde sa vyžaduje hĺbavý prístup k práci.

Jo Boalerová odporúča niekoľko vecí, ktoré urobiť na matematike, aby aj dievčatá mali rovnakú šancu dostať sa na IT odbory:

Umožnite všetkým žiakom prístup k náročnejšiemu učivu.
Snažte sa zmeniť názory na to, kto môže uspieť v matematike.
Učte žiakov zaoberať sa matematikou do hĺbky.
Naučte žiakov pracovať v skupinách.
Snažte sa dievčatám dodať väčšiu motiváciu pre štúdium matematiky a vedných predmetov.
Zrušte domáce úlohy — prispievajú k pretrvávajúcej nerovnosti (PISA, 2015).

Matematika priamo súvisí s IT

Ako vyplýva z vyššie uvedených výsledkov, kto má strach z matematiky, má zatvorené dvere k IT odborom. Nie je to samotnou matematikou vo svojej podstate, ale spôsobom, ako sa vyučuje. Nik sa nemusí viac učiť, robiť vyššiu aktivitu, stačí len podporiť tú, o ktorú už je záujem medzi žiakmi a živiť tento záujem.

Iniciatíva Aj Ty v IT realizovala anketu o vzťahu dievčat a informatiky. Ako uvádza zakladateľka iniciatívy Petra Kotuliaková:

„Z ankety nám jasne vychádza, že jedným z dôvodov, prečo si dievčatá nevyberajú IT smery štúdia je práve matematika. Z doteraz zozbieraných takmer 700 odpovedí je šokujúco veľa vyjadrení v znení: ‚rešpekt pred matikou, obavy, slabá znalosť, strach z maturity z matematiky‘.“

Stačí trochu viac snahy na strane učiteľa

Snahou tohto článku nie je postaviť matematiku ako hlavný predmet v školách, to by nič nevyriešilo. Snahou je započať zmenu v spôsobe jej vyučovania.