Polrok kooperatívneho vyučovania matematiky využívajúc modernú didaktiku v jednej šiestackej triede, úspechy a neúspechy.
V školskom roku 2018/2019 som začal učiť matematiku v jednej šiestackej triede na jednej základnej škole. Nejdem tu popisovať, o ktorú školu a triedu sa jedná, chcem ponechať akúkoľvek priamu spojitosť s konkrétnymi osobami v anonymite.
Moderná didaktika
Všetko to začalo otázkou, či viem aj matematiku učiť inak, moderne, lepšie, efektívnejšie. V tom čase som nevedel, lebo s učením matematiky som mal nula hodín skúseností. Ale ako správny blázon, prikývol som, že idem do toho. Naštudoval som si Modernú didaktiku, knihu, ktorá popisuje vyše 200 moderných vyučovacích metód, na matemtiku však použiteľných „len“ niekoľko desiatok. S výzvou predo mnou som sa vrhol na prípravu materiálov podľa najnovších pedagogicko–matematických vedeckých poznaktov. S vierou, že až 95% detí dokáže porozumieť akejkoľvek úrovni matematiky som sa na to dal. Letné prázdniny pred šk. rokom som strávil prípravou množstva materiálov, ktoré by mi mali stačiť, aby som hladko celým rokom prešiel.
Potom prišiel Lenivý učiteľ, a ja som zistil, že vlastne toľko materiálu síce potrebujem, ale musím ho variovať do rôznych metód. Stále som hľadal akýsi prienik medzi modernými metódami, lenivým učiteľom a matematikou. Po polroku som našiel len časť z toho, ale je to úžasná cesta poznaním samého seba. Skúšam, učím sa, robím chyby, narážame na osie hniezdo učiteliek frontáliek, ktoré pokladajú za jedinú správnu metódu učenia frontálny výklad s ticho zaspávajúcou triedou (v tom lepšom prípade). Nič mi však nebráni v tom, aby som vydržal. Lebo ako hovorí majster Oogway: „stačí len veriť.“
Pygmalion efekt (stačí len veriť)
V psychológii, a učí sa to na každej pedagogickej fakulte, je známy pojem pygmalion efekt. V stručnosti sa jedná o to, že ak predpokladám o dieťati, že sa dokáže zlepšiť, tak sa naozaj zlepší. Bez ohľadu na čokoľvek. Veľké množstvo učiteľov, čo dnes pôsobí na školách, však zabúda na toto jednoduché kúzlo a tým degraduje svoje učiteľské povolanie.
Čo sa stalo mne za polroka v tejto triede? Dvaja, na začiatku šk. roka, papierovo najslabší žiaci, sa po polroku prihlásili na súťaž Matematický klokan. Jeden trénuje príklady doma online, dobrovoľne. Druhý doma nemá počítač ani internet, tak som mu príklady vytlačil a trénuje na nich, dobrovoľne. Obaja zaplatili štartovné 4€ a pripravujú sa na deň šúťaže.
Ďalší žiak, poznáš ho aj ty. Najväčší „beťár“ z triedy, nemá to doma jednoduché. Ale akože fakt to nemá doma jednoduché. Vytvoril si k matematike zaujímavý vzťah. Nosí mi mimo hodín tajničky, nebo–peklo hračky, kde používa matematické pojmy. Teda snažím sa ho viesť tým smerom, nech sú to hlavne pojmy z matematiky. Príjemne ma to prekvapilo. Potrebuje ešte nejaký čas na ustálenie, ale zlepšuje sa to. Ďalší žiak, jeden z tých papierovo najslabších, mi doniesol tiež nejaké hotové veci z matematiky. Vymyslel si vlastné zadanie a urobil ho. Vraj ho to baví. Prikladám teda pár obrázkov, nech to vidno.
Toto všetko sú žiacke práce, ktoré žiaci urobili sami od seba bez toho, aby som im to kázal. Dostali za to jednotky za vzťah k predmetu.
Zošity, nástroj žiaka
Nebazírujem na úprave v zošite, len dávam pečiatky za prehľadnú prácu so zošitom. Kto urobí niečo v zošite navyše, napríklad si riešenie vyfarbí, zatriedi, poznačí, získa pečiatku alebo iné pozitívne hodnotenie. Ide mi o to, aby žiaci získavali dobré hodnotenie. Snažím sa tak posilňovať to dobré. Tu je ukážka niekoľkých takých zošitov.
Zošity z matematiky (v triede je ich viac takých, fotky mám len tieto). Niekde vidno aj chyby merania alebo výpočtov.
Každý zošit, každá strana, vždy to vyzerá inak a je to krásne a pestré. Je to osobný nástroj daného žiaka, ku ktorému má vzťah, lebo je urobený na jeho obraz, nie na obraz učiteľa.
Ako sa to stalo? Klimatické hodnotenie
Uvažujem, ako je toto možné. Trieda ešte nie je dokonalá, viď klíma v triede, ktorú popisujem nižšie v tomto článku, ale za prvý polrok v tej triede cítim zmenu k lepšiemu. Aby všetko fungovalo, ako by malo, musím najskôr citlivo nastavovať klímu v triede, aj napriek tomu však výsledky badám v rovine priamej skúsenosti.
Kto sa pozrie na triedu ako externý pozorovateľ, uvidí hluk a možno chaos. Žiaci robia v tímoch a spolupracujú. Aspoň sa o to snažím práve hľadaním vhodných vyučovacích metód. Čo sa nedá zaprieť, je systém hodnotenia na hodinách: jednotka, alebo nič. Ak žiak splní zadané kritériá, ako objednávateľa riešenia úlohy, získava jednotku. Zadanie môže obsahovať chybu, jednotku aj tak získa + mu poviem spätnú väzbu, prečo uvažuje zle a ukážem nápravu, ako uvažovať správne, alebo ho odkážem na žiaka, čo veci rozumie, nech sa o tom porozprávajú. Väčšinou žiak neskôr príde ukázať opravu. Kto kritériá pre zisk jednotky nesplní, jednotku, ale ani nič iné nezíska.
Vďaka tomu žiaci vedia, že zlyhať je v poriadku a neboja sa chyby robiť. Tie si následne aktívne opravujú. Aktivita na hodine znamená, že žiak používa mozog a teda sa učí. Namiesto pasívneho sedenia a odpisovania učebnice skrze učiteľa a tabuľu. Uvediem jeden príklad, ako v niektorých oddeleniach NASA prijímajú nových ľudí. Prijmú skôr človeka, ktorý zažil niekoľkokrát neúspech a dokázal sa z toho pozviechať a skúsiť niečo nové. Nehľadajú 98% až 100% ľudí.
K hodnoteniu používam aj pečiatky, ako hodnotenie niečoho, čo sa nedá obsiahnuť známkou a do druhého polroka som zaviedol 4 kategórie jednotiek:
- Znalosti a vedomosti — keď vidím, že žiak rozumie zadaniu a riešeniu.
- Aktívna účasť na hodine — keď žiak rieši, snaží sa, vyrieši a je to totálne alebo len trochu zle, ale splní moje kritériá.
- Práca podľa pokynov učiteľa — ak žiak urobí, čo mu poviem, získa za to jednotku. Ak tak neurobí, o jednotku prichádza, ale nedostáva trest vo forme päťky.
- Vzťah k predmetu — ak žiak donesie niečo, čo ukáže, že ho matematika baví. Napr. navyše zadanie, alebo tajničku, hádanku, vlasný príklad, čokoľvek.
Ďalej tu máme písomky, ktoré by som najradšej vynechal. Ale už s tým nič neurobím. Tam dávam najhoršiu známku 3:
- Jednotku získa ten, kto rieši každý príklad z písomky. Môžu tam byť aj chyby.
- Dvojku získa ten, kto rieši každý príklad z písomky, ale aspoň jeden je neúplne riešený, žiak na niečo zabudol, vynechal.
- Trojku získa ten, kto vynechá akúkoľvek snahu riešiť aspoň jeden príklad, alebo ho ešte vyriešiť nevie a ani čiarku nenapíše.
Horšie známky sa získať nedajú. Na oprave písomky si dávam záležať, a každému žiakovi píšem spätnú väzbu, prečo uvažuje zle, v čom má chyby, a kde uvažuje správne. Prečo nedávam horšie známky? Lebo sa snažím dávať žiakom, aj tým slabým, také zadania, aby ich zvládli. Snažím sa matematiku individualizovať.
Posledná časť hodnotenia je sebahodnotenie každého žiaka. To som robil v prvom polroku jednoducho: daj si známku. V druhom polroku sa každý bude mať ohodnotiť kategóriou štyroch známok: znalosti a vedomosti, aktívna účasť na hodinách, práca podľa pokynov učiteľa, vzťah k predmetu. Niekto môže byť aktívny na hodinách, no ešte nemá také vedomosti, ako by chcel. Niekto je nadupaný, ale neaktívny. Verte mi, žiaci si nikdy nedávajú samé jednotky, ak nie sú vydreté.
Výsledná známka na vysvedčku je potom zmes tohto všetkého. Žiadny priemer, ani iná zhovadilosť. Niekto môže mať aj 30 jednotiek a na vysvedčku dvojku, pretože jeho znalosti a vedomosti sú slabšie, naopak, dvojku môže mať aj žiak, čo má lepšie znalosti, ale jeho vzťah k predmetu a aktívna účasť na hodinách je mizivá. Avšak rovnakú váhu má aj sebahodnotenie žiaka. Musí sa zohľadniť. Stalo sa mi na polroku, že niektorí žiaci sa ohodnotili aj na trojku, hoc mali veľa jednotiek za prácu na hodine. Zohľadnil som práve ich sebahodnotenie pri určovaní výslednej známky a navrhol im trojku. Kto nechcel trojku, doniesol vypracované zadanie podľa vlastného výberu a mohol si výslednú známku vylepšiť, nie však zhoršiť.
Ako hovorí český odborník na didaktiku, Robert Čapek, vo svojej knihe Odměny a tresty ve školní praxi, hodnotenie je základ pre dobrú klímu v triede. Kto tvrdí, že sa mu v nejakej triede zle učí, tak v nej zle hodnotí.Netreba to brať osobne, treba sa na to pozrieť fakt s triezvou hlavou a skutočne sa spýtať samého seba: „skutočne dobre hodnotím, keď dávam štvorky a päťky?“ Následne sa treba zamyslieť nad tým, ako to zmeniť a skúsiť tú zmenu urobiť. Na začiatku je to namáhavé, ale ide to.
„Pokiaľ celý život robíš to, čo je ľahké, mal by si sa hanbiť.“ Ako tvrdí Carol Dweck vo svojej knihe vychádzajúc z vedeckých poznatkov.
Do druhého polroka som pridal hodnotenie formou samolepiek za poctivú prácu na hodine, ako aj jednu stranu komixu na konci týždňa za dobrú a poctivú prácu počas celého týždňa. Začína to fungovať. Ale o tom potom.
Klíma v triede
Škoda, že som MCI dotazník (My Classroom Inventory) nedal hneď na začiatku školského roka. A vieš prečo? Lebo som ho nepoznal. Študoval som 5 rokov pedagogiku matematiky a informatiky, ale ani raz nám nikto neukázal ako a prečo robiť diagnostické dotazníky, nie to ešte nejaký konkrétny. Až naštudovaním si istých pravidiel som ho v tejto šiestackej triede zadal. Na polroka. Neskoro, ale lepšie, ako nikdy.
Výsledky boli pozoruhodné.
Dotazník obsahuje 25 otázok v 5 kategóriách:
- Spokojnosť
- Trenice
- Súťaživosť
- Obtiažnosť učenia
- Súdržnosť triedy
Každá kategória môže získať skôre 5 (nenaplnená) až 15 (maximálne naplnená). Žiaci vyplňovali dotazník dva krát: a) aký je aktuálny stav, b) aký stav by v triede preferovali. Vyšlo toto:
Spokojnosť
Žiaci sú relatívne spokojní v triede, ale chceli by byť spokojnejší.
11,04 → 13,41
Trenice
V triede sú viditeľné veľké trenice medzi žiakmi, chceli by ich oveľa menej.
13,91 → 8,18
Súťaživosť
V triede je vyššia miera súťaživosti, žiaci by jej ale chceli menej.
11,04 → 7,73
Obtiažnosť učenia
Učivo je pre deti primerané náročné, požadovaná zmena je relatívne zanedbateľná, ale niektorí by chceli ešte prispôsobiť svojej individualite.
8,09 → 7,14
Súdržnosť triedy
Je relatívne malá, lebo žiaci by chceli väčšiu súdržnosť.
8,22 → 11,23
Výsledky som komunikoval s pánom riaditeľom i pani triednou učiteľkou. Tento dotazník dám aj na konci roku, aby sme zistili, ako sa trieda počas celého roka zmenila. Na základe zmeny budeme vedieť povedať, či moje pôsobenie na hodinách matematiky malo zmysel, alebo nie. Ak vyjde, že áno, matematické učivo bude do nich naskakovať oveľa ľahšie. Ak vyjde, že nie, budem hľadať dôvody a pokúsim sa ich upraviť, aby ďalšie roky boli efektívnejšie.
Po polroku
Celkovo sa mi v triede učí veľmi dobre, čoraz viac zažívam hodiny, kde decká fakt makajú jak draci a robia svoje maximum. Teším sa na takéto pojednanie o druhom polroku.
Pridaj komentár