Ako dochádza k učeniu

Aby si vedela alebo vedel, ako sa niečo naučiť, musíš poznať, ako sa mozog učí. Dozvieš sa, že pre kvalitné naučenie musíš aj niečo zabudnúť.

Väčšina z nás si myslí, že učenie je neustále čítanie vecí dookola, prípadne neustály tréning a snaha vedieť všetko čo najskôr na 100%. Podľa autorov vedeckých štúdií z knihy Nauč sa to! dochádza k skutočnému a dlhotrvajúcemu učeniu inak.

Možno sa ti stane, že niektoré veci budú mierne nové, mierne provokačné, no skutočnosť je taká, že podľa najnovších poznatkov to tak je.

Učenie je popísané tromi procesmi:

  1. vštepovanie (zakódovanie),
  2. konsolidácia,
  3. vybavovanie.

1. Vštepovanie (zakódovanie)

Vštepovanie je proces premeny zmyslových vnemov na zmysluplnú reprezentáciu v mozgu. Čo učiteľ stvára pred tabuľou, čo sa snaží povedať, alebo jednoducho to, čo skúšaš urobiť. Všetko prechádza zmyslami priamo do mozgu.

Proces vštepovania však nie je ešte celkom dobre vedecky preskúmaný, preto o ňom nemôžeme dosť dobre rozprávať do hĺbky. Zatiaľ je zrejmé to, že prebieha.

2. Konsolidácia

Keď bolo nové učivo zakódované/vštepené do mozgu, musí mu priradiť zmysel. To sa nazýva konsolidácia. Dôležitú úlohu tu má spánok, bez ktorého by nefungovala.

Na začiatku vyzerá každé učenie ťažkopádne a neusporiadanie, pretože konsolidácia prebieha trochu inak, ako by sme intuitívne očakávali. Totiž ak necháme pamäť trochu vyblednúť napríklad prostredníctvom rozloženia alebo prekladania učiva (prestriedané so spánkom), bude ťažšie si na veci spomenúť. Výkon človeka vtedy nebude tak oslnivý a možno každý jeden bude s krátkodobým výsledkom nespokojný. Avšak takto nadobudnuté znalosti budú hlbšie a v budúcnosti ľahšie vybaviteľné.

3. Vybavovanie

Konečne tu máme tretiu, poslednú a azda najpopísanejšiu fázu procesu učenia. Vybavovanie.

Učenie, zapamätávanie a zabúdanie fungujú prepojene. Cieľom učenia nie je len uložiť si poznatok do pamäte, ako to často v školách učia, ale rovnako dôležitá je schopnosť vybaviť si tento poznatok v prípade potreby, prípadne na niečo zabudnúť. Tieto potreby v školách opomíname a ponechávame najviac priestoru len vštepovaniu. Preto apelujem na každého učiteľa/rodiča vrátane mňa, aby nové poznatky mali jasný kontext vo svete, ktorý spoločne zdieľame. Niekedy sa aj mne stáva, že poskytujem žiakom informáciu, ktorú som vytrhol z kontextu na úkor kvalitného naučenia.

Totiž ak spájame učenú látku s tým, čo už poznáme, neexistuje hranica, koľko sa toho môžeme naučiť. Obmedzená je len schopnosť vedomosti si vybavovať. Preto by sme jej, my učitelia alebo rodičia, mali venovať toľko pozornosti.

Zaujímavé je aj to, že informácia sa z dlhodobej pamäte nestratí. Stále tam je. Zabudne sa na ňu len v tom zmysle, že si ju nie si schopný/á ľahko vybaviť. Preto je vhodné robiť tréning vybavovania. Tu platí, že čím ľahšie si znalosť alebo schopnosť vybavíš, tým menší prínos bude mať tréning vybavovania k jej uchovaniu. Naopak, čím väčšie úsilie vynaložíš pri vybavovaní znalosti alebo schopnosti, tým pevnejšie ju tréning v tvojej hlave zakorení do dlhodobej pamäte.

Netreba sa zľaknúť, keď učenie pri tréningu vybavovania s vynaložením viac úsilia ide pomalšie a je zdanlivo menej produktívne. Je to tým, že na niektoré veci jednoducho zabudneš. Avšak takto naučené znalosti budú silnejšie, presnejšie a trvalejšie. Preto odporúčam ponechať medzi učeniami uplynúť istý čas, aby si mal/a možnosť na poznatky zabudnúť, aby si si navodil/a isté žiadúce ťažkosti, ktoré ti vybavovanie urobia náročnejším. O to lepšie sa to naučíš z hľadiska trvalosti znalostí, aj keď to znie divne.

Ako som už spomínal v inom článku, ťažkosti spôsobené rozloženým, prekladaným a variabilným učením sa každému z nás bohato vyplatia, pretože vďaka nim vyvoláš rovnaké mentálne procesy, ktoré neskôr budeš potrebovať pri aplikácii naučeného v každodenných situáciách.

Verím, že nové poznatky aj tebe pomôžu na ceste školou, učiteľovaním, či rodičovstvom.

Start the discussion

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *