Toto je výluh z malej časti knihy Nauč sa to! V skratke pre efektívne naučenie je nutné robiť veci, ktoré nie sú intuitívne: neopakovať čítanie za sebou ale ho rozdeľovať, testovať sa, snažiť sa najskôr problém vyriešiť, a až potom zistiť, ako sa rieši, prípadne neučiť sa jednu látku naraz, ale striedať ich medzi sebou.
Či už si rodič, učiteľ alebo študent, tieto techniky ti pomôžu zlepšiť spôsob nadobúdania nových vedomostí. Priprav sa na to, že po prečítaní budeš mať trpkú pachuť v ústach, lebo všetko doteraz, čo každý z nás robil pri učení, vlastne robil zle. Všetky tu uvedené techniky nie sú vycucané z prsta, ale vychádzajú z rozsiahlych výskumov.
Oficiálna stránka knihy je na adrese makeitstick.net.
Autori knihy
Mark McDaniel je profesorom na Washingtonskej univerzite v St. Louis. Zaoberá sa výskumom procesu učenia a pamäte.
Henry R. Roediger je profesorom na Washingtonskej univerzite v St. Louis. Venuje sa výskumu toho, ako si mozog dokáže pamätať veci a ako ich dokáže z pamäte vyvolať. Snaží sa aplikovať kongnitívnu psychológiu na zlepšenie vzdelávania.
Peter C. Brown je spisovateľ, ktorý tie nudné výskumy dal do čitateľnej formy.
Zlozvyk, ktorý je nutné sa pri učení odnaučiť
Existuje jeden vážny zlozvyk, ktorý každý z nás pri učení praktizuje celý život, a ktorý mylne učíme aj svoje deti alebo žiakov. Opakované čítanie.
Zdá sa, že je to blbosť. Veď predsa aj ja som sa tak učil a školy som zvládol. Pravdou však je, že veľa sme sa ja ani ty nenaučili. Pamätáš si archimedov zákon, periodickú tabuľku chemických prvkov, spisovateľov slovenského romantizmu alebo, kde sa používajú limity? Pochybujem.
Opakované čítanie má totiž niekoľko nedostatkov:
- Zaberá veľa času. Opakovane niečo čítať znamená tráviť pri tom čas, veľa času, veľmi neefektívne. Veď si spomeň aj na seba, ako dlho si dookola čítal poznámky alebo učebnicu na tému organická chémia. Ten čas bol nekonečný a čo si dnes z toho každý z nás pamätá, nebodaj používa?
- Nemá účinok na dlhodobú pamäť. Už niekoľkokrát spomínaný fakt, že nič zo školy si nepamätáme hovorí sám za seba. Keby opakované čítanie malo efekt na dlhodobú pamäť, tak si pamätáme takmer všetko.
- Prináša sebaklam. Opakovaným čítaním je text stále známejší a človek má pocit, že obsah dobre ovláda. V skutočnosti jeho obsah nevie použiť a o pár dní mozog zabudne, čo čítal. Bude si pamätať len malú časť, ak vôbec niečo.
Existujú však jednoduché, no neintuitívne metódy, ako sa učiť efektívne a stráviť pri tom oveľa menej času.
Čo robiť, aby bolo učenie efektívne
Na začiatku učenia týmito metódami budeš mať zmiešané pocity, ktoré priamo vyplývajú z toho, že pri nich robíš dosť chýb. Obtiažnosť a nezdary sú veľmi dôležitou súčasťou učenia, a pokiaľ sa im budeš vyhýbať, nič nové sa nenaučíš. Ak sa chceš niečo nové naučiť, je jedno čo, skús si sám dávať náročné úlohy, ktoré budeš musieť vyriešiť, zodpovedať, vypracovať. Naschvál si ich daj také, aby boli ťažšie a obsahovali veci, o ktorých ešte nič nevieš.
Aby bolo učenie efektívne, musí byť prácnejšie, nie jednoduchšie, čo sa týka tvojej snahy sa niečo naučiť. Tvoj pocit bude trpký, lebo sa ti bude zdať, že nič nevieš a nikam sa neposúvaš. Skutočnosť je však iná. Keď sa ti niečo nepodarí, zisti, prečo to tak je a hľadaj spôsob, ako sa opraviť a nabudúce urobíš oveľa menej chýb.
Robiť chyby a naprávať ich, to je základným kľúčom k úspechu v učení. Všade ťa učia, že veci treba dvakrát merať a raz rezať, že? Inak povedané, nesmieš robiť chyby. Pri niektorých činnostiach, ktoré priamo môžu ohroziť život človeka, je to tak nutné robiť. Pri učení sa nových vedomostí však platí opačný postup: dvakrát rež a raz meraj, ak sa chceš nové veci naučiť rýchlo a efektívne.
Keď to vezmeme z pohľadu učiteľa, tak dobrý učiteľ vedie žiakov k tomu, aby robili chyby a dáva im riadnu spätnú väzbu, kde a prečo tie chyby spravili. Vytvára tak priestor, v ktorom sa deti/žiaci cítia bezpečne a naučia sa veľa. Daná spätná väzba totiž učí viac, ako samotná činnosť učenia.
Vyššie spomínané poznatky sú skôr také všeobecné, skúsme ich zhrnúť do šiestich základných pojmov efektívneho učenia.
6 základných techník efektívneho učenia
Rozložené učenie
Ako prvé treba spomenúť rozložené učenie. Keď si učivo učíš, snažíš sa ho učiť za sebou v jednom celku, aby boli vedomosti nadobudnuté naraz. Je v tom ukrytý pocit, že toho človek zvládol naraz veľa. Nie je to však efektívne, ako vyskúmali vyššie spomínaní vedci. Tvojou úlohou je rozdeliť si učivo na menšie bloky a tie sa učiť v čase rozložené.
Princíp je v tom, že po istom čase (minimálne 1 deň) učivo pozabudneš, a keď sa ho budeš snažiť zreprodukovať, tak budeš musieť pri tom vynaložiť isté ne/malé úsilie. Toto úsilie bude zodpovedné za lepšie zapamätanie si.
Prekladané učenie
Ďalej zistili, že pri prekladanom učení docieliš v porovnaní s učením naraz lepšieho zvládnutia učiva a dlhšie si ho zapamätáš. Je to skoro to isté, ako učenie rozložené, len s tým rozdielom, že medzi sebou prekladáš viac rôznych látok. Napríklad slovenčinu s matematikou a angličtinou, prípadne fyziku, dejepis a biológiu, atď. Tento koktail je na tebe.
Rozpracovanie
Keď si látku prečítaš jeden jediný krát, musíš si dávať pozor, aby bola odložená nabok. V tom momente odloženia skús prečítané učivo povedať vlastnými slovami. To sa volá rozpracovanie. Prvý krát to bude čistá katastrofa a tvoj pocit bude ospravedlňovať zmiznutú čokoládu.
Po pár dňoch to urob znovu s tou istou látkou, medzitým to isté s inými podľa pravidla rozloženého a prekladaného učenia. Druhýkrát to už bude lepšie, a aj keď sa budeš snažiť nezjesť celú čokoládu, možno sa tomu neubrániš. „Nervy“ budeš mať trochu rozladené. Teraz však menej.
Po pár dňoch znovu, a znovu a znovu. Dávaj si prestávky dlhé minimálne jeden deň pre opakovanie čítania a rozpracovania.
Nakoniec získaš skutočne dlhotrvajúce poznatky.
Tréning vybavovania
Keď sa vraciaš k odloženému učivu po istej prestávke (minimálne jeden deň), že si ho ideš znovu prečítať a rozpracovať, ešte skôr, ako začneš, skús si najskôr vybaviť a spomenúť na to, čo si pamätáš z prvého prečítania. Bude to veľmi málo, no ako budeš tento proces opakovať, bude to stále viac a viac. Až si väčšinu skutočne zapamätáš na celý život. To sa volá tréning vybavovania. Je to snaha spomenúť si na niečo, čo bolo prečítané iba raz, prípadne opakovanie toho procesu po každom ďalšom učení.
Testovanie s oneskorenou späznou väzbou
Ako som spomínal vyššie, spätná väzba posilňuje zapamätávanie ešte viac, než samotné testovanie. Preto by test mal byť neznámkovaný, aby nevytváral negatívne pocity, ale aby poskytoval skutočne efektívny nástroj učenia.
Riadnou spätnou väzbou sa rozumie odpovedanie človeku na každú otázku, či je zodpovedaná správne alebo nesprávne a zároveň, čo znamenajú dané odpovede. Či už správne, alebo nesprávne. Test by preto nemal poskytovať len vyhodnotenie, kde v rebríčku sa človek nachádza, ako to robí Testovanie 5 alebo 9.
Táto spätná väzba by mala byť poskytnutá s istým oneskorením, nie okamžite. Oneskorená spätná väzba je účinnejšou metódiu dlhodobého učenia, ako okamžitá. Tá okamžitá je ľudským mozgom chápaná rovnako ako pomocné kolieska pri bicyklovaní. Človek si na ňu rýchlo zvykne a bude mať tendenciu neskúšať naučiť sa nové veci. Bude smerovať skôr k pohodliu, než úsiliu. Mozog bude mať strach naučiť sa neznámu látku. Dobrý test so spätnou väzbou by mal ponechať človeka vo svojich vlastných myšlienkach, čo asi urobil dobre alebo zle, aby sa pripravili nervové spojenia, ktoré sa posilnia v čase spracovania korekcie zo spätnej väzby.
Variabilné učenie: striedanie metód učenia
Hovorí sa, že človek sa najlepšie učí, keď si nájde jednu svoju učebnú metódu a tou sa vzdeláva. Opak je však pravdou, ako na to prišli spomínaní profesori. Tým, že sa človek bude snažiť vystriedať viac metód učenia, vytvára si žiadúce ťažkosti pri učení, pri ktorých sa učí efektívnejšie z vyššie spomínaných dôvodov. Navyše pri striedaní metód sa do procesu učenia zapájajú rôzne časti mozgu, čo je len a len žiadúce pre vytvorenie širšieho kontextu.
Zvyšok je na tebe
Viac povedať netreba. Teraz je na tebe skúsiť tieto techniky, avšak skôr, ako mi začneš nadávať, že to nefunguje, vydrž aspoň jeden školský rok a potom sa mi ozvi ;-). Verím, tomu, že ti potom vzdelávanie pôjde ako po masle. Nebude ľahké, no navykneš si na také myslenie, ktoré ti dovolí zvládať ťažkosti s ľahkosťou.
Zhrniem to populárnym výrokom, ktorý presne zodpovedá zisteným poznatkom:
„Kto sa učí priebežne, nemá problém.“
Pokiaľ sa týmito vedomosťami začne riadiť aspoň jeden žiak/študent, aspoň jeden učiteľ a aspoň jeden rodič, budeme to pozitívne cítiť neskôr v celej našej spoločnosti.
Pridaj komentár