Odvšadiaľ sa na nás valia správy o tom, že máš robiť to, čo miluješ. Lenže ono sa to dá urobiť aj naopak. Môžeš milovať to, čo robíš. A ver alebo nie, nemôžeš sa živiť tým, čo miluješ. S veľkou pravdepodobnosťou ani nebudeš.
Pre väčšinu ľudí platí, že ich nebude živiť to, čo milujú. Dovolím si tvrdiť, že to platí aj pre teba. Aj pre mňa. Tvoja platená práca bude pozostávať z momentov, ktoré miluješ a z momentov, ktoré neznášaš. Práve tie chvíle, ktoré neznášaš, tvoria základ toho, v čom budeš excelovať.
Napríklad mojou vášňou je učiť, no zbohatnúť sa na tom nedá. Však vieme, ako to je na Slovensku. Inde vo svete situácia nie je iná. Fínsko je výnimka. Čo na učení neznášam, je dávať známky. Z istých objektívnych príčin ich nepokladám za správne a vhodné pre proces učenia. Nuž ale nedá sa im vyhnúť. Tak som vymyslel spôsob, ako ich dávať tak, že si ich dávajú žiaci podľa toho, čo urobili. To ma prinútilo urobiť systém, podľa ktorého vedia, čo už urobili a ako sú na tom. Práve to, čo neznášam najviac, prispelo k tomu, aby vznikol systém, ktorí žiaci či študenti akceptujú a rešpektujú. Známky v tom prípade neopisujú ich osobnosti, ale určujú mieru progresu, ktorý dosiahli. A ja som z hry známkovania našťastie von :-).
Nedokázal by som sa uživiť ani maľovaním obrazov, či tričiek. Okrem Picassa nepoznám žiadneho maliara, ktorý by zbohatol počas svojho života práve maľovaním obrazov. Mám to však rád. Postupné rozloženie každého ťahu štetcom mi dáva slobodu rozhodnúť sa, kedy budem pokračovať a kedy si dám prestávku. Aj keby mi zaplatili tisíce € za jeden obraz, asi by som ho maľoval rovnakým tempom.
Takže teraz prestaň fňukať a snívať o tom, že budeš robiť, čo miluješ. Choď do svojej nudnej práce a objav to, čo neznášaš na nej najviac. Skús sa zamyslieť, či práve to nerobíš najlepšie v šírom okolí. Urob z toho svoju silnú stránku. Pridaj kúsok tvojej osobnosti a ľudia ťa pre to budú zbožňovať. Možno vďaka tomu začneš iný biznis, na ktorom zbohatneš. Ale môže sa to stať len vtedy, ak sa budeš venovať tomu, čo neznášaš najviac. Teraz. Práve teraz.
Ešte je tu jeden faktor, že nemôžeš neustále hľadať prácu, ktorú miluješ. Z psychologického hľadiska pocit zamilovanosti trvá cca. 6 mesiacov. Oné legendárne ružové okuliare. Ak miluješ nejakú prácu, tak ju ešte dobre nepoznáš. Je to len tvoja predstava, že toto je práca, ktorú budeš milovať. Je to rovnaké, ako s osobou. Pocit zamilovanosti totiž existuje ako ochranný mechanizmus, ktorý má za úlohu zakrývať nedostatky, ktoré z práce snov urobia nudnú prácu, a z milovanej osoby urobia bežného človeka. Nebyť tohto mechanizmu, nikdy by sme sa nezamilovali. Do čohokoľvek/kohokoľvek.
Ako vzťah prerastá v hlbšie poznanie, objavujú sa malé nedostatky, ktoré počas zamilovanosti boli veľmi dobre ukryté zdravému úsudku. Začneš si rozprávať vety: „ty vole, to fakt musím robiť toto?“ Alebo: „veď ja som chcel/a robiť prácu snov, nie byrokraciu.“ Dalo by sa pokračovať…
Práca, ktorú chceš milovať, sa totiž nachádza niekde úplne inde. Zabudni na startupy, na zbohatnutie cez noc, na miliónovú appku. Nachádza sa v hlbšom poznaní toho, čo ťa momentálne živí. Skúsim to parafrázovať výrokom Leonarda Da Vinciho:
„Veľká láska sa rodí iba z poznania osoby alebo veci. Ak ju nepoznáš, nemôžeš ju milovať, iba ak skromne.“
Takže ak chceš mať prácu, ktorú miluješ, rob prácu, ktorú robíš práve teraz. Spoznaj všetky nedostatky tej práce, zlepši sám seba a neuveríš, nakoniec to bude tvoja práca snov. Nehľadaj to, čo chceš milovať, miluj to, čo máš.
Pridaj komentár